Keď už je ROZVOD jediná možnosť...
Milostný trojuholník...
On, Ivan, jednou nohou v novom vzťahu. Ona, Oľga, ktorá verí, že je to len flirt, ktorý
ho rýchlo prejde a o rozchode nechce ani počuť. Vo vzduchu kopec
nevypovedaných vecí, doma dve školopovinné deti, 13 rokov spoločného života
preč.
Na stole rozvod...
Kvôli deťom a z
úcty k tomu, čo kedysi medzi nimi bolo, sa chceli rozísť slušne. Ale vybičované
emócie a obavy z budúcnosti im nedovolili uzavrieť žiadnu debatu. Vždy skončila
uprostred vety buchnutím dverí jedného z nich.
A teraz sedeli za okrúhlym stolom u mediátora.
Prečo?
Pretože tu sú konečne schopní spolu hovoriť o veciach, ktoré v ich situácii
potrebujú vyriešiť. Neprišlo to z minúty na minútu. Ale napriek tomu, že je
mediácia dobrovoľná a kedykoľvek ju mohli ukončiť a odísť, neurobili tak.
Už za krátky čas bolo jasné, že nechať mediátora viesť ich debatu, má
obrovskú výhodu. Výrazne sa zmenšil priestor, kde môžu medzi sebou bojovať. O
to, kto má pravdu, o to kto bude mať posledné slovo, o to, kto povie všetko,
alebo kto nepovie vôbec nič.
Mediátor bol pre nich garant, že každý dostane slovo a rovnakú príležitosť. Povedať
nahlas to, čo potrebuje, pomenovať svoje pocity, povedať, čoho sa bojí a čo
najviac potrebuje. Otvorene, bez obáv.
Kedy nastal ten zásadný zlom?
Keď si Oľga vypočula z Ivanových úst, že aj keď je z tejto situácie nešťastný, v
manželstve už nevie zostať. Stalo sa príliš
veľa na to, aby sa vzťah medzi nimi urovnal. S novou partnerkou plánuje
budúcnosť, ale záleží mu na deťoch a urobí všetko preto, aby ich finančne
zabezpečil. Je pre neho dôležité mať s Oľgou dobrý vzťah. Podľa neho je skvelá mama a za to si ju váži.
Oľga, ktorá si predtým nedokázala rozvod ani pripustiť, pochopila, že je čas ho
akceptovať. Jej doterajší postoj bol v prvom rade postavený na strachu. Nevedela si
predstaviť, ako si s deťmi sama finančne poradí, ako vyriešia bývanie a ako
zvládne starostlivosť o ne.
Ivan priznal, že jej obavy chápe a jasne dal najavo, že urobí maximum, aby
jej situáciu v tomto smere uľahčil.
Ako to dopadlo?
Z posledného, 4. stretnutia u mediátora odchádzali s dohodou, ktorú pri
rozvodom konaní predložili súdu a ten ju schválil bez výhrad. Rozvod prebehol veľmi
rýchlo.
Dohoda bola v súlade so zákonom a záujmami detí a riešila nielen to, čo zaujíma súd - aké výživné bude Ivan
platiť Oľge na deti, s kým budú bývať, akým spôsobom bude zabezpečené
stretávanie sa s druhým rodičom, kto bude spravovať ich majetok, ale aj mnoho
ďalších praktických vecí :
- ako pokryjú prázdniny a ako budú
riešiť dovolenky s deťmi
- kto kedy koho odvezie do školy alebo
na krúžok
- ako budú rozhodovať o zásadných
veciach, týkajúcich sa detí,
- ako si budú vymieňať o deťoch informácie,
- akým spôsobom budú pred deťmi o sebe navzájom hovoriť,
- ako budú deti oslovovať nových partnerov svojich rodičov
- aké pravidlá budú v každej domácnosti v súvislosti s deťmi dodržiavať,
- aké bude prebiehať stretávanie sa so zvyškom rodiny
- ako a dokedy si vysporiadajú spoločný byt …
Čo získali?
Jasné pravidlá!
Dostali situáciu pod kontrolu.
Nikto sa necítil ani ako víťaž, ani ako porazení.
Boli v tom "spolu".
Dvaja ľudia, ktorí sa napriek rozchodu snažili nájsť spôsob, ako pre svoje deti zostať skvelými rodičmi.
Za pomoci mediátora sa im podarilo celý čas
nestratiť z očí hlavný cieľ -
urobiť maximum preto, aby situáciu uľahčili hlavne svojich deťom.
A to sa
im nakoniec aj podarilo.
Ako by sa mohla situácia vyvinúť, ak by za mediátorom nešli, ak by si to všetko v kľude nevydiskutovali, ak by sa nesnažili na neutrálnej pôde pochopiť jeden druhého a nechali na sudcovi, aby za nich rozhodol?
Každý z nich mal na začiatku iné očakávania a iné predstavy.
Ivan sa chcel rozviesť, Oľga nie. A každý mal na to svoje dôvody.
Je veľmi pravdepodobné, žeby súd prvé pojednávanie
odročil. Možno na 3 mesiace, možno na 6. Aby dal obom priestor pokúsiť sa o obnovenie
spolužitia. Možno by ich odporučil do manželskej poradne, požiadal by kolízneho opatrovníka, aby situáciu preskúmal a porozprával sa s deťmi. Ak by sa nevedeli dohodnúť ohľadom detí, možno by sudca na súd predvolal aj tie....a
ktovie čo ešte.
Všetko by to znamenalo ďalší stres a neistotu. Koľko by to napokon trvalo? Niekoľko mesiacov? Rok? A napätie medzi Ivanom a Oľgou by tiež ďalej rástlo a konflikty by sa kopili. Načo takto strácať čas, zdravie, peniaze, ak to ide aj inak?
Máte vo svojom okolí podobného Ivana alebo rovnakú Oľgu.
Povedzte im, že do Ríma vedie mnoho ciest. A možno tá cez mediáciu im prinesie riešenie aj tam, kde teraz nevedia nájsť ani spoločnú reč.